Projekty & aktivity

Login

Password

TOPlistPočet prístupov
Zvieratá
História Hortobádskych raciek - skrutkorohá ovca

Racka - skrutkorohá ovca (maďarská ovca) patrí medzi najstaršie domestikované zvierata zvieratá. Má peknú dlhú a kučeravú vlnou, ušľachtilú hlavu, dlhé točené rohy postavené do tvaru V, pekný celkový vzhľad a prevažne čiernu farbu. Pôvodné územie, odkiaľ pochádza táto pôvodná stepná ovca, sa nachádza pri Malej Ázii, ktore má šírku asi 100 km a hraničí s Čiernym morom.
Anglický archeológ sir Leonard Wooley uvádza, že pri sútoku riek Tigris a Zab, kde sa robili vykopávky, sa našli pozostatky domácich zvierat, ktoré pochádzajú z obdobia asi l0.000 rokov pred Kristom.

Prvé zobrazenia racky pochádzajú z obdobia asi 3.500-3.200 pred Kristom z mesta Ur Chaldejský. V hrobe kráľa Meskalamduga našli obraz racky, ktorý bol zhotovený zo zlata, striebra, perlete a lazuritu. Bol pripevnený asfaltom na stenu. Obraz znázorňuje racku, ako stojí na zadných nohách a v ochrannom postavení chráni strom života, ktorý je ozdobený rozetou. Podľa posmrtnej mystérie Inanna-Dumuzi je to vlastne predobraz posmrtného života.
Druhé zobrazenie racky je na tabuľovom obraze zo Sumeru. Sumérska racka je v podstate taká istá ako dnes žijúca ovca-racka. Ovca, ktorá je zobrazená v meste Ur so svojími točitými rohmi je identická. Tento druh ovce, sa nachádza v súčastnosti najmä v miestach kde žili alebo žijú Maďari.

V dávnejších dobách chovali racky na celom území, podunajskej nížiny. Béla Hanko (l937) tvrdí, že ovce s týmto rovno stojacími silne točenými rohami, prišli do karpatskej kotliny s predkami Uhrov a od tých čias až do dnešných dní tu žijú. Ovca je nenáročná a zachová sa aj tam, kde iné druhy prežijú iba s problémami. Je odolná a životaschopná. Slováci a Maďari žijúci pod Tatrami a v Sedmohradsku-pastieri, ovce s točitými rohmi nazvali maďarské ovce.

V Sedmohradsku, kde žije ovca, ktorá nemá rovné a točité rohy, ale len naznačene točené rohy, miestni obyvatelia, rumunskí vrchári aj južní túlaví pastieri ju nazývajú "curkaná". Podľa Sándora Bokonyho (l994) Maďari priniesli do karpatskej kotliny aj ovcu s rohmi postavenými vodorovne, ohnutými vo väčšom oblúku. Táto ovca patrila do tej istej skupiny ako racka s točenými rohami a dala základ vzniku väčšine súčasne chovaným plemenám oviec v našom regióne.

Starí Maďari potrebovali veľké stáda oviec. Z koží oviec zhotovovali šiatre, jurty, z vlny vyrábali hune, prikrývky, oblečenie, vesty, kabátce. Tieto zdobili vzormi, ktoré zhotovovali z brušnej časti kože a aplikovali ich aj na odevy. Z koží zhotovovali aj hudobný nástroj - gajdy. Na šitie používali vlákna zhotovené z čriev alebo ľanu. Črevá sa využívali aj na zhotovovanie lukov. Vedeli využiť všetky časti ovce.
Ovca bola výborná živá konzerva a dávala mlieko a mäso. Mäso racky je omnoho chutnejšie, ako iných druhov oviec. Mäso aj sušili a používali ako potravu na dlhých cestách.

V l8. storočí, keď sa rozšíril chov merinskej ovce, racka sa zachovala a udomácnila na dolnej zemi. V chove oviec po roku 1800 racka zostala v menšine. V dnešnej dobe žije najznámejšia populácia racky v Hortobágyi, ale chovajú ju aj v Nagykunságu ako génovú rezervu. Najväčšia populácia racky na Slovensku sa nachádza na Rodinnej farme Mašekov mlyn vo Vrábľoch. Zaujimavou skutočnosťou však je, že znova ju začínajú chovať aj na farmach v Svajciarsku, Holandsku, Rakusku a inych chovatelsky a agroturisticky vyspelych krajinach.

Linky