Projekty & aktivity

Login

Password

TOPlistPočet prístupov
Výskum
Výskum listinných prameňov

V súvislosti s budovaním agrárneho živého skanzenu - mlynárskeho múzea, vznikla potreba zhromažďovania listinných prameňov. Výskum sme rozbehli v roku 2005 návštevou archívov, knižníc a súkromných zbierok. Podarilo sa nám získať niekoľko zaujímavých listinných dokumentov, ktoré mapujú históriu mlynov na Požitaví od ranného stredoveku.

Najstaršia písomná spáva o mlyne na Požitaví pochádza z roku 1256. V tomto archívnom dokumente sa spomína mlyn v obci Podhájska (zaniknutá osada Berolch). Najstaršia písomná správa o mlyne na strednom Požitaví pochádza z roku 1319. V listine sa ostrihomský arcibiskup vzdáva mlynov (v listine sa uvádza slovo mlyn v množnom čísle), lúk a pasienkov v prospech obce Horný Ohaj.

Výskum archívnych dokumentov bude pokračovať aj naďalej. Na ukážku predkladáme preklady listín:

Listina z roku 1256:
Roku Krista 1256. Nitrianska kapitula podáva svedectvo o predaji zeme Fíš (Trávnica) modranskému jobagiónovi, špánovi Andrejovi
Všetkým Kristu verným, ku ktorým s prítomná listina dostane, kapitula nitrianskeho kostola modlitby v Pánovi. Dávame vám na známosť, že ktosi menom Wechum a jeho brat Peter, synovia kohosi menom Matej, z mestečka nazývaného Modra a ich príbuzní, totiž Thuka a Mikuláš, synovia kohosi menom Syma z mestečka Modra, jobagióni zo Szolgagyőru; taktiež Ivan, úradník Andreja, taverníka pána kráľa, v mene svojho pána, onoho špána Andreja, ako povedal, keď boli pred nás ustanovení, menovaní jobagióni zo Szolgagyőru svedčili, že si požičali päť strieborných mariek od uvedeného špána Andreja a za tieto peniaze dali do zálohy tomuže špánovi akúsi ich kúpenú zem, ako vyhlasujú, nazývanú Fíš (Trávnica) do užívania o veľkosti dvoch popluží, a že obdržali tieto peniaze v plnej výške od vyššie uvedeného špána. Keď veru prišiel čas vykúpenia onej zeme, tvrdili, že oni nemôžu vykúpiť a odovzdali uvedenému špánovi za spomínané peniaze večným právom do vlastníctva. Poloha avšak onej zeme skôr menovanými predávajúcimi, spomínaným Ivanom tak bola opísaná, že jeho dĺžka začínajúca od východného kraja od akejsi zeme nazývanej Berolch (dnes súčasť Podhájskej), sa zvažuje na západ k potoku Žitava, kde je miesto mlyna uvedenej zeme, jej šírka vskutku z južnej strany sa pripája k zemi tohože špána, nazývanej Maňa, zo severu susedí s inou zemou Fíš (Trávnica), ktorá vraj prv patrila bratislavskému hradu: s dodatkom, že ak niekto ktorúkoľvek zem od horeuvedeného špána by sa pokúšal odvolať, spomínaní predajcovia sú povinní oného špána oslobodiť, odovzdávajúc túže zem do práva špána viacnásobnom domáhaní. Na svedectvo tejto veci vydávame prítomnú listinu posilnenú na ochranu našou pečaťou. V milostivom roku 1256. Dané na štvrtú Idu marcovú za čias magistra Demetria, lektora nášho kostola.

Listina z roku 1744:
Ctihodná urodzená pospolitosť!
Náš veľký patrón!
Touto poníženou žiadosťou sa obraciame k pomoci Vás milostivých a urodzených kvôli tomu: že totiž už niekoľko rokov niektorí dodržiavajú zásady artikúl nášho poctivého cechu, aby sme všetky sviečky v kostole neustále udržiavali horiace, avšak aby sme na príkaz pána hlavného majstra (keďže si to vyžiadala nutnosť) prispievali; spomedzi majstrov mlynárov sa nájdu viacerí, ktorí ani na sviečku dopomôcť, ani na príkaz poctivého cechu nášho medzi nami vyskytovať sa nechcú, radšej sa bránia tejto veci. Hoci sú zaznamenaní do cechovej knihy, ale ponížene prosíme ctihodnú urodzenú pospolitosť aby ráčila v tejto veci prostredníctvom jedného pána slúžneho týchto upozorniť a nakoniec potvrdiť, že od dávneho veličenstva cisára kráľa nášho nám vydaným regulám sa podrobiť majú, aby nie len piati šiesti sme boli nositeľmi všetkých cechových výdavkov , ale aby aj tí odvrátení majstri mlynári podľa záväzku nám boli na úľavu. V tejto veci láskavú milosť ctihodnej a urodzenej pospolitosti pri každej naskytajúcej sa príležitosti budeme sa snažiť odplatiť. Ako aj ostávame
Ctihodnej urodzenej pospolitosti
do smrti ponížení služobníci
Hlavný majster a obyčajný s troma majstrami
mlynármi mlynárskeho cechu vo vrábeľskom okrese

text: Ľuboš Trubíni
preklad listín: Kristína Stančiaková