Projekty & aktivity

Login

Password

TOPlistPočet prístupov
História včelárstva vo Vrábľoch

Vráble ležia pri rieke Žitave, ktorá preteká úrodnou poľnohospodárskou pôdou. Poľnohospodárstvo súvisí so včelárením, a tak i v tejto oblasti sa včelárilo a to prevažne v najdostupnejšom materiály slame - slamených košoch. Včelárilo sa systémom rozmnožovania rojením. Na jeseň sa ponechali kmeňové včelstvá na rozvoj do budúceho roku. Najľahšie a najťažšie sa vydusili. Vyrezaním včelieho diela a lisovaním plástov sa získaval med ako pochutina i vosk na výrobu sviečok, ako i impregnáciu tkanív, lán, kože. Včelárenie podliehalo zdaneniu tzv. desiatku a deviatku, čo zachovali v našej oblasti i Turci počas vojen. Po dobití Nových Zámkov v roku 1663 obsadili Požitavie a včelárom vyrubili daň za včelí kôš 4 akče, ako i clo za vosk a med. Náročnosť získavania medu v tej dobe vyjadruje i tá skutočnosť, že za vykúpenie kresťanského zajatca v Budíne postačoval jeden liter medu.

Na uľahčenie života prostého ľudu vydala Mária Terézia dekrét o urbariáte v roku 1767, v ktorom je i zmienka o včelárení a jeho oslobodení od dani na tri roky.

Ak sa prenesieme z dávnej histórie do nám blízkej, tak je to rok 1919, ktorý bol rokom vzniku nového spoločenského a územného usporiadania i založením Zemského ústredia včelárskych spolkov na Slovensku. Vo Vrábľoch a okolí sa združili včelári do spolku v roku 1926 a na ustanovujúcej schôdzi bol za predsedu zvolený Karol Vykoukal, četnícky nadporučík a za jednateľa zvolili Martina Nožičku. Spolok združoval 73 včelárov.

Spolok sa zameriaval na vzdelávanie včelárov a modernizáciu včelárenia. Rozvíjal sa až do roku 1938, kedy boli Vráble a okolie okupované Maďarskom s 338 včelármi a 3489 včelstvami až do roku 1945. Z tohto obdobia máme pokladničný denník, ktorý je vedený v maďarčine až do roku 1945 a následne v slovenčine. Vojnové obdobie a prechod frontu viedlo k zdecimovaniu stavu včelstiev. Spoločnosť vnímala dôležitosť včelstiev v prírode, a preto poskytovala dotácie na ich zachovanie vo forme či už cukru, alebo finančných prostriedkov na jeho zakúpenie. V 40-tych až 50-tych rokoch to bolo 3 kg cukru na jarný rozvoj a 6 kg na jesenné zakŕmenie. Povojnové obdobie riešilo zásobovanie potravinami i povinnými kontigentami, čomu sa nevyhli ani včelári a odvádzali med od včelstiev, alebo finančnú hotovosť 25,- Kčs za nedodaný kg medu.

50-te roky v poľnohospodárstve boli poznačené združstevňovaním a zakladaním včelárskych fariem na Jednotných roľníckych družstvách (JRD). Včelárom vznikla povinnosť odvádzať roje alebo kmeňové včelstvá do družstiev. Keďže hospodárnosť včelárstva bola nesprávne posudzovaná iba z medného výťažku, číselné ukazovatele viedli k nerentabilnosti včelárenia a v 70-tych rokoch k jeho zániku na JRD.

Vrábeľská organizácia do roku 1960 združovala 3370 včelstiev a 461 včelárov z okolia podľa spoločenského územného členenia. Zánikom Vrábeľského okresu došlo k odčleneniu obcí, ktoré pripadli do Levického okresu. V ZO Vráble zostalo 15 obcí so 1951 včelstvami a 266 včelármi. Včelárstvo v okolí Vrábeľ sa rozvíjalo zavádzaním nových poznatkov zo včelárenia a nových technológií formou každoročných školení, prednášok, kurzov, ako i návštevami výstav a pokrokových včelárov na ich včelniciach. Nové informácie si včelári osvojovali a zavádzali ich do svojej praxe. 60-te a 70-te roky boli rozmachom kočovania využitia viacerých znášok. Koniec 80-tych a 90-te roky boli poznačené rozšírením Varroa destructor /klieštik včelí/ a následným decimovaním stavu včelstiev spôsobením nezvládnutia technológiu liečenia niektorými včelármi proti tomuto parazitu.

Vrchol rozvoja včelárstva v ZO SZV Vráble bol rok 1993, keď včelári mali 246 včelárov a 2605 včelstiev. Od tohto obdobia nastal úbytok včelárov a včelstiev spôsobený prestarnutím členskej základne, úmrtím včelárov bez ich následníkov, ako i ekonomických ukazovateľov jednoduchšieho získavania finančných prostriedkov v odvetví priemyslu.

V súčasnosti majú vrábeľský včelári 63 členov a 998 včelstiev. Priemerný vek členov je 67 rokov. Potešujúci je vstup 8-mich mladých členov v roku 2005, čo znížilo priemerný vek a je zárukou ďalšieho rozvoja včelárstva vo Vrábľoch a jeho okolí. Perspektíva rozvoja je daná dnes hlavne cenami za včelie produkty. Keďže sme zameraní iba ne med, súčasné výkupné ceny skôr povedú k jeho stagnácii a preto sa musíme zamerať i na ďalšie včelie produkty ako sú peľ a predaj medu tzv. v malom cez dvor.

Písomnú dokumentáciu má ZO SZV zachovanú od roku 1939 vo forme pokladničných denníkov, písomnej agendy, zoznamov členov, funkcionárov, štátnych dotácií, rozdeľovníka cukru a liečiv. Od roku 1919 do r. 1938 čelnými funkcionármi boli prevažne štátni zamestnanci českej národnosti, ktorí sa začlenením Vrábeľ do Maďarska odsťahovali a písomná dokumentácia sa nezachovala.

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

spracoval Peter Manzela z Vrábeľ