Projekty & aktivity

Login

Password

TOPlistPočet prístupov
Napísali o nás
S Ladislavom Mlynkom O Slovenskej mlynologickej spoločnosti

Redaktor:
Počuli ste už o Slovenskej mlynologickej spoločnosti? V nasledujúcich chvíľach sa o nej môžete dozvedieť viac. Jej sídlo je vo Vrábľoch na Rodinnej farme Mašekov mlyn, kde onedlho vznikne aj Požitavské múzeum mlynárstva. Spoločnosť chce prispieť k lepšiemu spoznaniu dejín mlynov a mlynárstva na Slovensku, zhromažďovať archívne dokumenty, cechové štatúty a iné hmotné doklady. O týchto niekdajších pomocníkoch za predsedom Slovenskej mlynologickej spoločnosti, etnológom Ladislavom Mlynkom si zašla s mikrofónom redaktorka Nora Turancová.

Redaktorka:
Má ešte táto téma čo povedať dnešným ľuďom?

Ladislav Mlynka:
My si to ani neuvedomujeme, ale napríklad mlynárstvo na Slovensku existuje už 900 rokov. Za tých 900 rokov sa nám táto kultúra dostala pod kožu, za nechty a do všetkých pórov nášho tela a okrem teda tých hmotných kultúrnych pamiatok, veľmi významných, cenných vodných mlynov, lodné mlyny, plávajúce mlyny, kolové mlyny, veľmi unikátne, mimochodom na Slovensku napríklad aj v tej bohatej slovesnosti. My používame veľké množstvo frazeologických výrazov, ktorým často ani nerozumieme. Ja sa niekedy študentov pýtam, že či vedia odkiaľ pochádza slovné spojenie, že máš niečo za lubom. Mlynské kamene boli ukryté za lubom, a teda nikto nevedel čo má ten mlynár, koľko múky, koľko meliva je schované za lubom. Niekedy sa aj povie v dobrej spoločnosti, že vypili toho toľko, že by aj mlynicu utiahlo. To narážalo na výkon mlyna, ktorý bol pochopiteľne závislý na tom koľko vody hnalo na koleso. Povieme často kto prv príde, ten prv melie. Mnoho takýchto veľmi zaujímavých, cenných slovných spojení si slovenčina dodnes uchovala a najviac ma mrzí to, že dnes už im pomaličky ani nerozumieme. Ale napríklad niekedy sa zdôrazňuje aj to sociálne postavenie mlynárov, pretože mlynári mali výnimočné postavenie v tom dedinskom spoločenstve. Oni boli takými prostredníkmi medzi zemepánom, pretože oni mleli v panských mlynoch a medzi tými poddanými, ešte povedzme z toho obdobia stredoveku, kde vyberali pre toho zemepána mýto. Ale sa hovorí, že najväčšie mýto vyberá mlynárka.

Redaktorka:
Pán docent, je taká slovenská ľudová pieseň, v ktorej sa spieva Janko mlynárov na briežku leží a jeho mlynček na prázdno beží. Mohol ten mlyn niekedy bežať aj naprázdno?

Ladislav Mlynka:
No mohol, ale v každom prípade nemal, pretože jednak to bol ekonomický zánik tých mlynárov, lebo tým vlastne sa míňala energia vody zbytočne, ale na druhej strane aj cechové artikuly mlynárom prikazovali, že majú sa starať o to, aby stále mlyn mlel, a preto bolo ich povinnosťou aj v zmysle mlynských artikúl z 18. storočia – už máme ich preložené do slovenčiny – sa hovorí, že každý jeden mlynár je „povinen“ mať obesený zvonček v mlyne, ten zvonček cez mlynské kamene, keď išli na prázdno, tak cez špagát bol zatiahnutý a zazvonil. Čiže upozornil toho mlynára, že má nasypať opäť do koša obilie, aby sa mlelo, a aby teda mlyn nešiel na prázdno. Ale ináč mlynári to vedeli už aj podľa zvuku. Keď on tam bol prítomný, tak už podľa toho ako tie kamene hrkotali, pretože niekedy nazývame mlyny klepáč, hrkáč, tak už aj podľa toho vedel, že mlyn ide naprázdno a preto treba nasypať.

Redaktorka:
Nedá mi, aby som sa ešte na záver neopýtala. Vaše priezvisko je Mlynka, to asi nebude náhoda, že sa venujete mlynom?

Ladislav Mlynka:
Celkom náhoda to nie je, aj keď v priamej svojej línii som nemal predkov mlynárov a navyše ešte jazykovedci, kolegovia z fakulty, zlomyseľne mi hovoria, že ak aj to bolo Mlynár, tak musel mať nejaký nedostatok, pretože neboli by mu dali meno Mlynka. Lebo ja som si predstavoval, že môj nejaký predok bol z malého mlyna – z Mlynka, a tak vzniklo to priezvisko. Im sa tento postup nepáči, že to nebol nejaký poriadny mlynár, a preto dostal meno Mlynka.

Redaktor:
Na mlynársku tému o Slovenskej mlynologickej spoločnosti sa s Ladislavom Mlynkom zhovárala obdivovateľka starých mlynov Nora Turancová.

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

redaktorka: Nora Turancová
(24. február 2006) Slovenský rozhlas