Projekty & aktivity

Login

Password

TOPlistPočet prístupov
Napísali o nás
Osudy vrábeľských židov

"Mašekov mlyn pri Hornom Ohaji stojí na pravom brehu rieky Žitavy v objatí bujnej vegetácie jelší, hrabov, topoľov, vŕb a ich nízkych bratov borievok, šípových ruží, trnkových sliviek, hlohov, drieňov či všade rastúcej bazy čiernej. Murovaná stavba vodného mlyna vyrástla na mieste pôvodného dreveného predchodcu. V histórii vodných mlynov na Žitave mu patrí popredné miesto, lebo jeho predchodca postavený nad korytom rieky na drevených koloch, mlel už v 16. storočí. Mlyn vystriedal mnohých majiteľov, no svoje súčasné mesno dostal po poslednom majiteľovi - mlynárovi. Táto pamiatka na zašlú slávu vodných žitavských mlynov bola svedkom mnohých udalostí, ktoré sa odohrali počas druhej svetovej vojny.

Domy v neďalekej obci Horný Ohaj stáli pred šesťdesiatimi rokmi na ľavom brehu rieky, podobne ako murovaný mlyn. Cesta z dediny trvala približne 15 minút chôdze. Mlynské kamene v strojovom zariadení pretvárali obilie na jemnú bielu múku aj v nepokojných časoch rokov 1938 - 1945, keď posunuli južnú hranicu Slovenska severným smerom až za vrábeľský chotár, a tak oddelili od seba obce Horný Ohaj a Nová Ves nad Žitavou. Mašekov mlyn sa ocitol na obsadenom území, asi päťsto metrov južne od novej hraničnej čiary.

Stal sa útočiskom a prechodnou skrýšou utečencov. Vyhľadávali ho migranti pohybujúci sa vedľa toku rieky oboma smermi. Mlynár pomáhal utečencom a v podkroví mlyna mal pre nich pripravenú skrýšu. V teréne areálu mlyna a za prítokovým jarkom slúžili prechodným hosťom obilné jamy a diery na uskladnenie zemiakov. V susedstve hučiacej vody a buchotu mlynských strojov sa cítili bezpečne. Mlynár s rodinou riskoval svoje životy, lebo po poľnej prístupovej ceste sa z času na čas objavila motorizovaná hliadka nemeckých vojakov.

Stráž pri hranici mala postavenú strážnu búdku v tej časti, v ktorej sa k sebe zbiehali stará cesta od úpätia kopčeka posiateho vinohradmi Ohajčanov, železničná trať idúca zo Zlatých Moraviec do Vrábľov a tok rieky Žitavy. Strážcovia v uniformách toto strategické miesto intenzívne sledovali. No podľa rozprávania starších ľudí, nie vždy sa im to darilo. Nedokázali zamedziť pohybu osôb, ktoré prichádzali do ohajských vinohradov.

Veľa ľudí oklamalo maďarských strážcov tým, že sa preobliekli za sedliaka v pracovnom oblečení, s motykou alebo rýľom na pleci. Takto maskovaný človek sa ľahko mohol dostať do ohajských vinohradov. A to bola jediná možnosť pre utečencov ako sa dostať na Slovensko. Ohajčania sa veľakrát čudovali, keď našli vo svojom vinohrade pohodené roľnícke náradie.

Mašekov mlyn za monarchie i za prvej Česko-Slovenskej republiky bol známy produkciou kvalitných výrobkov. Pre židovskú náboženskú obec vo Vrábľoch mlel kóšer múku. Akostná múka i ďalšie výrobky mali svojich stálych odberateľov v okresoch Vráble a Zlaté Moravce..."

(úryvok)

autori knihy: Jozef Trubíni a Ľuboš Trubíni
vydavateľstvo: Slovenské národné múzeum, Múzeum židovskej kultúry
rok vydania: 2004