Projekty & aktivity

Login

Password

TOPlistPočet prístupov
Napísali o nás
Je Žitava opäť ohrozená?

Ubehlo už veľa rokov, keď mocipáni rozhodli o regulácii toku rieky Žitavy. V tom čase sa argumentovalo tým, že rieka zaplavuje obydlia a ohrozuje úrodu. Samozrejme, že ohrozuje úrodu, ale ju aj dáva. Ľudia akoby už dávno zabudli to, čo je normálne a prirodzené, zabudli na to, čo ich generácie predkov dávno vedeli - nikdy si nebuduj svoj príbytok v tesnej blízkosti rieky! A keď to urobili, /išlo väčinou o mlynárske usadlosti/ zabezpečili ho tak, aby mu ani storočná voda neublížzila.

Zásahy do tokov riek siahajú do omnoho hlbšej histórie, ako sme si mysleli. Okolo roku 1860 ostrihomský arcibiskup Alexander Rudnay na základe nátlaku Novoveských a Ohajských zemanov požiadal urodzenú Vrábeľskú stolicu, aby prekopala koryto rieky pri Novej Vsi nad Zitavou. Údajne zemanom rieka už niekoľko rokov ničila úrodu.

A opäť ten istý problém. Pokiaľ žili Novovesčania na kopci Jovka, nič im nehrozilo, akonáhle prišli z hory dole ku rieke, hneď pocítili jej majestátnosť a silu. Hoci ľudia aj v minulosti upravovali koryto rieky (napr. spevňovaním ramien kamením, či vypletaním z prútia), nikdy to rieke neublížilo. To, čo prinieslo 20. storočie možno nazvať Požitavskou katastrofou.

Rieku Žitavu zregulovali komunisti koncom 20. storočia na nepoznanie. Namiesto toho, aby rieka pomaly tiekla krajinou a dávala jej blahodarný život, žitavská voda z Požitavia uteká ďalej do Dunaja a Čierneho mora, kde je vody viac než dosť. Akokeby sme sa jej báli, ignorovali ju, chceli na ňu zabudnút... No rieka sa ignorovať nedá, svoju prirodzenú živelnosť nám predvedie skoro každú jar, kedy vystúpi z koryta, aby zavlažila lúky a zúrodnila polia na svojej nive.

Na hornom Požitaví je rieka Žitava zregulovaná pri Zlatých Moravciach. Jediným svedkom pôvodného toku rieky v Zlatých Moravciach je vodný mlyn, ktorý už dávno neplní svoju funkciu, stojí opustený - ako svedok požitavskej katastrofy. Rieku ďalej zregulovali už len sčasti. Od Novej Vsi nad Žitavou až po koniec obce Horný Ohaj má rieka stále svoj pôvodný meandrujúci charakter. Na dokončenie regulácie tejto časti toku Žitavy našťastie nezvýšili peniaze. Potom Žitava od Vrábeľ až k Dolnému Ohaju už viac pripomína otvorený kanál, ako peknú nivnú rieku.

Nedávno sme sa dozvedeli, že vrábeľský priemyselný park ohrozovala rieka Žitava. Úradníci údajne rozmýšľajú nad ďalším zregulovaním rieky od Horného Ohaja po Novú Ves nad Žitavou. Takáto správa v tlači nás ohúrila. Regulovať rieku? Prečo? Akokeby niekoľkostoročná (tisícročná) meandrujúca rieka nad Horným Ohajom mohla za to, že päťročný priemyselný park bol ohrozený záplavou.

Priemyselný park vo Vrábľoch začali budovať okolo roku 2000 na mieste, kde každú jar stála voda. Na tom istom mieste, kde sa pred zregulovaním rieky, chodievali Vrábľania kúpať či chytať ryby a raky. Bola to obrovská vodná plocha. Niekedy sa zdalo, že tam zostane naveky. Nikoho neohrozovala, z času na čas boli cesty mokré, ale to bolo asi tak všetko. Prebytočnú zátopovú vodu odviedli dômyselným odvodňovacím jarkom späť do koryta. Jarok však zasypali veci neznalí "odborníci". Pri regulácii koryta, vyťali stromy čo popri ňom rástli a ublížili tak Žitave aj ľuďom.

Paradoxne, i popri zregulovaných úsekoch Žitavy (napr. medzi Michalom nad Žitavou a Dolným Ohajom) sa na jar Žitavská spodná voda štrkovými vrstvami dostane na povrch a zaplaví všetky niekdajšie meandre. Samotná regulácia nič neriesi, naopak, všetko komplikuje. Takže neexistuje žiadny odborný argument regulovať rieku. Snáď len na záver. Na nivách riek (kde stojí okrem iného aj priemyselný park vo Vrábľoch) by sa vôbec nemalo stavať, i keď sa už priamo na nivu povrchová riečna voda nevylieva. Ak sa to niekedy aj stane, sú vhodnejšie riešenia ako zničit to posledné, prirodzené čo nam na Žitave ešte zostalo - Žitavské meandre pri Vrábľoch.


- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Ľuboš Trubíni
(25. január 2006) www.zitava.sk