Projekty & aktivity

Login

Password

TOPlistPočet prístupov
Napísali o nás
Sympózium História požitavských mlynov – Vráble 2005

V malebnom prostredí Rodinnej farmy Mašekov mlyn sa 4. júna 2005 uskutočnilo sympózium História požitavských mlynov. Prvý ročník odborného sympózia s tematikou regionálneho výskumu mlynárstva sa uskutočnilo v historickom objekte bývalého valcového mlyna a v areáli ekofarmy Mašekov mlyn. Jeho organizátorom bolo Občianske združenie Fontis, pričom okrem Rodinnej farmy sa na podujatí podieľalo aj mesto Vráble. Sympózia sa zúčastnili PhDr. Iveta Zuskinová, predsedníčka Zväzu múzeí na Slovensku, ktorá vystúpila aj s príspevkom v odbornom programe. Na podujatí participovali odborníci z oblasti spoločenských a prírodných vied, s orientáciou na regionalistiku, konkrétne na región Požitavia, ďalej pracovníci celoslovenských a regionálnych múzeí, archívov, historici, etnológovia, archeológovia, ale aj milovníci regionálnej histórie z občianskych združení.

Všetci mali spoločný záujem prispieť k cieľu podujatia: zachytiť históriu mlynov na Požitaví, význam a sociálne postavenie mlynárov, ale aj zvyky a ľudovú slovesnosť spojenú s prostredím mlynov. Zároveň bolo snahou organizátorov oficiálne otvoriť projekt založenia Požitavského múzea mlynárstva v objekte Mašekovho mlyna, kompletizovať hmotnú a listinnú dokumentáciu o mlynárstve na Požitaví, ale aj napomôcť revitalizácii starých vodných mlynov všeobecne.

Na úvod programu sympózia predstavil projekt Požitavského múzea mlynárstva vo Vrábľoch, zámery, ale aj jeho súčasný stav riaditeľ projektu Ľuboš Trubíni. V nasledujúcom príspevku Dr. Jozef Trubíni prezentoval svoje výsledky výskumov mlynárstva na strednom Požitaví. V grafickej podobe uviedol „mlynostrom“ Žitavy aj s jej prítokmi a topografiu vodných mlynov v jednotlivých lokalitách, ich stručné historicko-spoločenské súvislosti a mlynárske rodiny. PhDr. Iveta Zuskinová sa vo svojom príspevku zamerala na ochranu mlynov v „skanzenoch“, t.j. v múzeách v prírode na Slovensku, s akcentom na prezentáciu tradičného spôsobu života a bývania mlynárov. PhDr. Ladislav Mlynka priblížil význam mlynov a mlynárstva cez ľudovú slovesnosť, na príklade prísloví a porekadiel a interpretácie ich významu. PhDr. Katarína Holbová z Tekovského múzea Levice predložila prvé výsledky veľmi originálneho a veľkorysého projektu výskumu vodných mlynov v levickom okrese na základe archívnych dokumentov, najmä vodných kníh. Marek Sádovský zdôraznil krajinársky aspekt ochrany územia, vizuálnymi prostriedkami načrtol históriu a súčasnosť Prírodnej rezervácie Žitavský luh.

Nasledovali regionálne zamerané príspevky: Dr. Jozefa Trubíniho hovoril o povestiach a poverách s témou Žitavy, o mlynoch a žitavských vodníkoch, ľudová rozprávačka Magdaléna Botková spestrila program spomienkovým rozprávaním o živote ľudí v okolí Šurian. V bohatej diskusii vystúpili viacerí účastníci sympózia, v príspevkoch zaujali postoj k výskumu mlynárstva z pohľadu svojich vedných disciplín: archeológie (Prof. Jozef Bátora), archivníctva, muzejníctva (riaditeľ SPM Nitra Ing. Marián Švikruha, riaditeľ levického archívu Mgr. Peter Tesák, riaditeľka archívu v Ivanke pri Nitre Mgr. Šarlota Drahošová). PhDr. Ladislav Mlynka oboznámil účastníkov z výzvou na založenie Slovenskej mlynologickej spoločnosti ako sekcie Slovenskej spoločnosti pre dejiny vied a techniky, čo účastníci sympózia uvítali s nadšením. Vyjadrili výzve podporu a viacerí prejavili záujem o členstvo.

Ing. Michal Demeš, majiteľ Rodinnej farmy Mašekov mlyn ponúkol mlynologickej spoločnosti farmu a mlyn ako sídlo stáleho sekretariátu, ktorého činnosť bude sponzorsky podporovať a navrhol, aby sa sympózium stalo zároveň zakladajúcim podujatím Slovenskej mlynologickej spoločnosti. Po diskusii bol návrh prijatý ako iniciatíva, ktorej výsledkom je vznik Prípravného výboru na čele s PhDr. Ladislavom Mlynkom a tajomníkom Ľubošom Trubínim. PhDr. Ladislav Mlynka bol poverený ďalej konať v súčinnosti s výborom Slovenskej spoločnosti pre dejiny vied a techniky a oboznámiť výbor a slovenskú odbornú verejnosť s prijatými závermi, vrátane zriadenia stáleho sekretariátu, ktorý bude viesť evidenciu členov a pripraví zakladajúce zhromaždenie Slovenskej mlynologickej spoločnosti.

Súčasťou sympózia bol i kultúrny a spoločenský program. V ňom vystúpili so svojimi piesňami, ale aj vtipným rozprávaním členovia kapely Šuriansky Tamburáši. Mecén celého podujatia, Ing. Michal Demeš predstavil svoju koncepciu budovania rodinnej farmy pri Mašekovom mlyne ako modelu ekofarmy. Objasnil princípy jej ekonomického a odborného fungovania, začiatky svojho snaženia, vysvetlil motiváciu a pôvodné ciele, ale predovšetkým súčasný stav a perspektívy rozvoja farmy (hľadisko filozofické, bio-ekologické, aspekty krajinárske a kultúrne). Výklad bol spojený s prehliadkou farmy: sektor mlyna (múzeum), agro- a zoo- sektor (pestovanie plodín, chov oviec, kôz, koní, ošípaných), ochrana krajiny (mlynský ostrov a náhon, božia muka, prícestný kríž), ubytovacie kapacity a pod. (bližšie informácie pozri na www.wrable.sk, resp. www.ffmm.sk).

Pozorným a obetavým organizátorom tohto v istom zmysle prelomového podujatia, ktoré vyrástlo z ochoty, iniciatívy a zámerov miestnych nadšencov, lokálpatriotov, odborníkov – regionalistov i podnikateľov so zapáleným srdcom patrí úcta a poďakovanie za výborne zvládnuté podujatie. Verím, že o rok sa vo Vrábľoch na Mašekovom mlyne opäť spoločne stretneme na rovnako úspešnom druhom ročníku sympózia k dejinám požitavských mlynov.

- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

PhDr. Ladislav Mlynka
(10. december 2005) Múzeum 4/2005