Projekty & aktivity

Login

Password

TOPlistPočet prístupov
Biblia a Farmárstvo
Chlieb a Biblia

CHLIEB A BIBLIA
Chlieb je starý ako samotné ľudstvo. Stretávame sa s ním denne v každej domácnosti, na každom kontinente už po tisícky rokov. Vždy tvoril podstatnú zložku ľudskej stravy. Hovorí o ňom množstvo prísloví, úsloví, porekadiel. Už dávno ma chlieb ako taký fascinuje a preto som sa rozhodla ním zaoberať ako symbolom. A to konkrétne symbolikou chleba v spisoch Starého a Nového Zákona. Zmyslom tohto článku je poukázať na mnohovýznamovosť symbolu chlieb na rôznych miestach v spisoch Starého a Nového Zákona. Postupovala som chronologicky od textov Starého Zákona až po Nový Zákon. Vybrala som zámerne len niektoré vzorové úryvky, ktoré vhodne vystihujú daný podtext.

V POTE TVÁRE BUDEŠ JESŤ SVOJ CHLIEB
Jedným z prvých miest, kde sa spomína slovo chlieb je hneď v knihe Genezis, čiže v prvej knihe Mojžišovej. A to pri popise scény vyhnania Adama a Evy z raja, kvôli porušeniu sľubu, že nebudú jesť ovocie zo zakázaného stromu.
                        ... V pote tváre budeš jesť svoj chlieb,
                        kým sa nevrátiš do zeme,
                        z ktorej si bol vzatý,
                        lebo prach si a na prach sa obrátiš!
                                                     Gen 3:19

CHLEBOM VÍTAJ HOSTÍ
To, že chlieb bol v biblických časoch dôstojným pokrmom usudzujeme z časti, keď Abraháma víta salemský kráľ Melchizedech, prinášajúc mu chlieb a víno. (Gen 14:18)

PRÍPRAVA CHLEBA
Z Abrahámovej pohostinnosti sa dozvedáme i o tzv. podmlamenníkoch, resp. jednoduchých podplamenných chleboch: Abrahám sa poponáhľal do Sárinho /oddelenia/ stanu a povedal: „Zober rýchlo tri miery jemnej múky, zamies a napeč podplamenníkov!“ Z tejto pasáže sa teda dozvedáme, že už vtedy sa chlieb piekol z jemnej bielej múky a pečenie chleba bolo výlučne ženskou prácou.
Hebrejské pomenovanie chleba je LEHEM. Jeho príprava i pečenie bolo obradným úkonom, ktorý musel prebiehať podľa prísnych rituálnych pravidiel. Pokazený chlieb, alebo neupečený podľa „zákona“, Izraeliti nejedli a pokladali ho za nečistý. Upečený chlieb bol okrúhleho tvaru, asi veľkosti taniera, a bol rôzne vysoký. Nikdy sa nekrájal, ale vždy sa lámal.

CHLIEB AKO OBETA
Ak budeš chcieť obetovať potravinovú obetu z toho, čo sa upieklo v peci, nech sú to nekvasené, olejom zapravené chleby z jemnej múky alebo nekvasené, olejom potreté osúšky. Lev 2:4
Ako obeta Bohu neboli vhodné kysnuté chleby alebo med, lebo kvas mení prirodzenú povahu daru.

CHLIEB AKO PRIPOMENUTIE VYKÚPENIA
Takzvaný „presný“ chlieb Židia pripravovali iba na sviatky, keď nemohli jesť chleby kvasené, na pripomenutie si vykúpenia z egyptského zajatia. Tento chlieb sa taktiež volal „chlebom trápenia“ pretože muži Izraela vtedy ešte nevykysnuté cesto i s diežami zabalili do plášťov a vyniesli na ramenách, aby potom z cesta napiekli nekvasené podplamenné chleby.

SYMBOLIKA DVANÁSTICH KMEŇOV IZRAELA
Dvanásť chlebov ktoré sa pravidelne obetovali malo pripomínať dvanásť kmeňov Izraela. Tieto obetné chleby boli obnovované každú sobotu. Podrobne sa o tom dočítame v tretej knihe Mojžišovej: Vezmi jemnú múku a upeč z nej dvanásť chlebov! Dve desatiny efy (dve desatiny efy: 7,20 litra – pozn. autora) ripadnú na jeden chlieb. Potom ich poukladaj do dvoch stĺpcov – šesť v jednom stĺpci – na čistý stôl pred Pána! Na každý stĺpec pridaj voňavé kadidlo, ktoré bude pri chlebe ako pripomienka na zápalnú obetu Pánovi. Lev 24:5,6,7

CHUDOBNÝ CHLEBÍK
Neposkytnúť niekomu na cestách chlieb a vodu, znamenalo najvyššie ohrozenie jeho života. Hovorí o tom i úslovie z Knihy prísloví. Požehnaný bude, /kto vie/ dobrým okom /pozerať/, lebo dáva chudákovi zo svojho chleba. Prís 22:9
O bohatých, ktorí utláčali nemajetných, chudobných, sa hovorilo, že sú ako lejak, ktorý odplavuje pôdu a nedáva chlieb: Zločinný hospodár, ktorý utláča bedárov, /je ako/ splavujúci dážď, po ktorom chleba niet. Prís 28:3
Len tichý dážď dával silu obilninám a len takýto dážď prinášal chlieb. Chlieb, ktorý bol získavaný tvrdou prácou na poliach, ale i namáhavou prácou pri jeho príprave, bol často jedinou potravou Hebrejcov.
Rovnako prísne sa posudzovalo obmedzovanie prípravy chleba. V Mojžišovej knihe Deuteronómium je napísané: Nevezmeš do zálohu ani spodnú, ani vrchnú časť ručného mlyna, lebo taký /človek/ by vzal do zálohu život. Deu 24:6 (Ručný mlynček bol súčasťou každej izraelskej domácnosti – pozn. autora).

POCTIVÝ CHLIEB
Príslovia často vyslovovali návody na správny život v zásadách Božích prikázaní. Chlieb sa v nich vyskytuje pomerne často ako synonymum poctivosti, chudoby, čistoty, spravodlivosti, usilovnej práce... Kto obrába svoje pole, má chleba nadostač, kto sa však ženie za daromnicami, rozum potratil. Prís 12:11
Človeku veľmi chutí nestatočne nadobudnutý chlieb, no nakoniec má plné ústa kamenia. Prís 20:17
Kto obrába svoju zem, má chleba dosýta, kto sa však zháňa za daromnicami, nasýti sa chudoby. Prís 28:19
Lepšie byť neváženým a byť sluhom sebe samému, ako pokladať sa za váženého a o chlieb biedu trieť. Prís 12:9
Lepší je krajec chleba suchého a pokoj pri tom, ako dom mäsom obetným nabitý a pri tom svár. Prís 17:1
Nejedávaj chlieb u závistlivého /človeka/ a nežiadaj si jeho lahôdok! Lebo ako zmýšľa v duši, taký je. „Jedz a pi!“, vraví ti, ale jeho srdce ti nežičí. Prís 23:6,7
Je mrzké nadržiavať osobám, a nejeden človek sa pre kus chleba dopúšťa priestupku. Prís 28:21

MANNA – CHLIEB ŽIVOTA
Manna je jedlo, ktoré bolo zázrečne zoslané Izraelitom počas ich 40 ročného putovania púšťou. Padala počas noci v podobe malých vločiek, ktoré pripomínali múku s medom. Vtedy Pán hovoril Mojžišovi: „Hľa, ja vám dám padať chlieb z neba! Ľud nech potom vychádza a nech si nazbiera, koľko bude potrebovať na deň! Týmto ho chcem podrobiť skúške, či bude kráčať podľa môjho zákona alebo nie.“ Ex 16:4 Boh použil mannu ako jeden z druhov Eucharistického jedla, ktoré je symbolom pravého „daru z neba“, „chlebom života“. Svätý Pavol nazýva mannu „duchovným pokrmom“, dávajúc jej symbolický význam s odkazom na Eucharistiu. 1 Kor 10:3

CHLIEB AKO BOŽIE TELO
V Novom Zákone, presnejšie v Novej Zmluve sa završuje Boží plán spásy o ktorom nám hovorili spisy Starého Zákona. I chlieb tu už nadobúda i iné významy, nie je už len pokrmom tela a symbolom obety Bohu, ale stáva sa pokrmom duševným, samotným Božím telom. Práve tento pokrm si vybral Ježiš ako synonymum svojho tela v ktorom sa dáva svojim deťom. Urobil tak pri poslednej večeri: Pri večeri vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac: „Vezmite a jedzte, toto je moje telo.“ Mt 26:26

NIELEN Z CHLEBA ŽIJE ČLOVEK
Už v Matúšovom evanjeliu Ježiš zdôrazňuje duchovné slovo nad hmotou pri pokúšaní diablom na púšti. „Ak si Boží Syn, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby.“ On odvetil: „Napísané je: Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.“ Mt 4:3,4

CHLIEB V ZÁZRAKOCH
Ježiš zázračne rozmnožuje chleby, podľa paralelného textu Marka sa tak stalo pred Veľkou nocou. Tento úkon môžeme chápať ako prípravu na ustanovenie sviatosti Eucharistie. Vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával učeníkom a učeníci zástupom. Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyšných odrobín. Mt 14:19, 20
Zabudli si vziať chleba a na lodi mali so sebou iba jeden chlieb... Oni si medzi sebou hovorili, že nemajú chleba. Keď to spozoroval, povedal im: „Prečo rozprávate o tom, že nemáte chlieb? Ešte nechápete a nerozumiete? Máte otupené srdce?“ Mk 8:14–17 V tejto pasáži Ježiš pripomína učeníkom že sú na lodi s ním, a že sa nemusia báť o to čo budú jesť, poukazujúc na predtým vykonané rozmnoženie chlebov.

Použité zdroje:
STANĚK, J.: Ukrojte si u nás, 1. vyd., Praha: Práca 1989, s. 19 – 64.
Sväté písmo Starého i Nového Zákona, 6. vyd., Trnava: Spolok sv. Vojtecha 2004, s.2 327.
http://www.zumag.ku.sk/index.php?cl=1095&au=96 - 26k
http://www.newadvent.org/cathen/02749a.htm

text: Eva Bartovičová, 2006